História obce
Obec Jablonov sa nachádza v Hornadskej kotline, 10 km na východ od Levoče a asi 1 km severozápadne od Spišskej Kapitule. Nahliadnuc do historických prameňov sa dozvedáme, že ide o starú obec s bohatou históriou. Prvýkrát sa obec Jablonov písomne spomína v roku 1249 v listine Bela IV., (v listine sa uvádza ako zem „terra Almas“ (jabloňová zem) a raz ako obec (villa) Almas), v ktorej kráľ obnovuje donáciu obce spišskému prepoštovi, ktorému ju daroval Ondrej II. ešte začiatkom 13. storočia.
Po tatárskom vpáde (v r. 1241-1242) bola obec doosídlená. V roku 1290 sa jej obyvatelia nazývali hospites, asi Slováci. V obci však bývali aj Maďari. V 14. stroročí sa obec uvádza aj pod názvom Pisárovce, či zem obce Jabulanei (Jablunov).
Prepošt a jeho nasledovníci na svojom majetku v Jablonove vybudovali majer a v r. 1284 prepošt Bartolomej daroval kapituli časť svojej zeme Zeek s mlynom na potoku Almás. V roku 1292 kapitula svoj mlyn na hranici Jablonova s dvoma honmi zeme a fundusom kúrie dáva do prenájmu Konrádovi a Geraldovi so splátkami na deň sv. Martina.
Spišskí prepošti obci udelili viacero výsad. Prepošt Matej mu niekedy medzi rokmi 1249-1258 daroval také privilégiá, aké mali niektoré spišské mestečká. Jablonovčania mali dokonca právo vyberať si spomedzi seba richtára a prísažných. Tieto slobody prilákali do Jablonova Maďarov, bezpochyby však väčší počet nemeckých (saských) kolonistov. Najmä ich zásluhou sa pôvodná dedina zmenila na zemepánske mestečko, pre ktoré v roku 1317 vtedajší prepošt Henrich vymohol u panovníka Karola Róberta svojim poddaným slobodu od spišských županov a v roku 1318 právo týždenných trhov, ktoré sa konali každú stredu.
V ďalších rokov sa však vzťahy medzi zemepánmi a mestečkom začali meniť. Nezhody s prepoštom Mikulášom sa začali tým, že Jablonovčania odmietali poskytovať feudálne dávky nad rámec zaužívaných povinností, odovzdávať mu ďalšie naturálie a zúčastňovať sa na furmankách s drevom pre prepošta. Tiež sa pokúšali ozbrojeným násilím zmocniť zemepanského lesa. Keď nepochodili so sťažnosťami u kráľa, v roku 1388 povzbudení príkladom Nemcov, chceli sa obyvatelia obce pričleniť k Provincii 24 miest a podľa saského práva sa považovať za slobodných ľudí, čo však vtedajší prepošt Mikuláš nedovolil a zariadil u panovníka Žigmunda Luxemburského, aby im boli odobraté všetky privilégiá a uvrhol do poddanstva. Vo vlastníctve prepoštov a kapituly zostala obec do zriedenia biskupstva, kedy sa stala jeho majetkom.
V obci žili aj šľachtici Almásyovci, z ktorých pocádzali viacerí spišskí kanonici (v r. 1509 Ladislav, v r. 1553-1570 magister Ladislav, v r. 1602-1608 Jakub, v r. 1613-1635 Ján). V roku 1754 sa spomínajú armalisti, teda chudobní zemani Juraj a Ondrej Glevicky, Nemesanyi a Boboth.
Dodnes v obci stoja niektoré budovy bývalého biskupského majera, juhovýchodne od obce na Vavrincovom potoku boli dva mlyny – vyšný a nižný, naznačené na všetkých historických mapách od roku 1769 až po rok 1876. Cirkevne patrila obec tiež pod Spišskú Kapitulu, až do roku 1872 nemala vlastný kostol, podliehala kostolu sv. Martina..
